Mám celkom blízko k tradíciám a folklóru, preto ma aj fotenie Bimačka zaujalo. Som rád, že ešte sa nájdu ľudia, ktorí sa snažia zachovať aj hmotné a duchovné dedičstvo našich predkov.Týmto by som chcel poďakovať MUDr. Jozefovi Marcovi – primárovi detského oddelenia v Kysuckej nemocnici v Čadci, že aj popri svojej vyčerpávajúcej práci si dal tu námahu a posnažil sa zozbierať historické nástroje zo starých domov, ktoré sa nachádzali na Kysuckých samotách. Pri fotení mi pán Marec aj veľa porozprával o tom, ako sa ku ktorému kúsku dostal, nemal to vždy ľahké, mnoho vecí nosil na rukách sám, no o niektorých sa dozvedel už neskoro, buď ich spálili alebo vyhodili. Zozbieral viac artefaktov, ako by sme mohli vidieť aj v skanzenoch alebo múzeach a hlavne si všetko môžeme pozrieť zblízka a chytiť. Exponáty sú tu pre všetkých.
Je dosť smutné, že veľa vzácnych vecí skončilo na smetisku, prípadne v základoch nových domov. Aj vďaka jeho snahe si aj naše deti budú môcť pozrieť, aké prostriedky využívali naší predkovia na život a čo si obliekali v minulosti. Už len z fotiek sa dá vidieť, aké množstvo vecí zachoval pre nás aj pre iných ľudí, aby sme videli, že ľudia mali „drevený život,kamenný chlieb“, ako je aj názov knihy od pána doktora Marca.
Na záver som odfotil aj fotografiu na ktorej je zachytený pán Marec pri snahe zachrániť ďalšie dedičstvo.